Niečo z archívu

Emily

Ahojte,

u mňa nič nové, stále sa starám o moju mamu, s ktorou je to zo dňa na deň ťažšie. Niekedy to už nezvládam, tak ako dnes a potom mi je zle, zvýši sa mi tlak a nič nezaberá. 
    Snažila som si aspoň spríjemniť večer, ale veľmi mi to nepomohlo. Dúfam, že bude lepšie.

... vianočná figúrka - káčer v uniforme, robila som inventúru vo vianočných ozdobách, lepšie povedané, začala som ... 

... sklenená tekvica, krásne osvetlí priestor ...

Emily

Ahojte,

konečne som si našla voľnú chvíľku.
    Starostlivosť o moju mamu ma oberá takmer o všetok môj čas a nielen to, som fyzicky, ale najmä psychicky vyčerpaná. Spím 3 - 4 hodiny. Niekedy príde dcéra s vnúčatkami, tak vtedy ožijem, lebo mi dosť pomáha a ja si môžem na chvíľu oddýchnuť a niečo normálnejšie uvariť alebo upiecť. 
    Tentokrát to boli muffiny, nie je s nimi veľa práce a hlavne, že mi pomáhali vnúčatá. Na fotenie ich už zostalo len niekoľko, aj to boli celú noc na terase schované pred líškou. Je drzá, odkedy sme sa tu nasťahovali, tak je u nás každodennou alebo lepšie povedané večernou návštevou. Aj keď máme psa, aj tak sa pretiahne cez plot a príde hľadať niečo pod zub. Pes už aj reťaz pretrhol, ale ona je rýchlejšia.
     Nemám veľa času na fotenie, ale aspoň niekoľko obrázkov pre moju radosť a možno aj niekomu z vás potešia oko.

... pľúcnik lekársky, za plotom nášho pozemku, ani som nevedela, že ho tam máme, neterka mi doniesla malú kytičku ...

... aj niekoľko malých fialiek v tráve, ale nebolo z čoho urobiť kytičku ...

... náš strážca, je naozaj výborný, ale nepodarilo sa mi ho veľmi odfotiť, začal sa váľať po zemi ...

... skúmavý pohľad ...

... včera som odrhla niekoľko vetvičiek z Mirabelky ...

... nádhera ...

... a dnes ... 

... muffiny, pomáhali vnúčatká ...

...  pri sťahovaní sa rozbili tri krásne vázy, tak som musela kúpiť novú  a keďže teraz zlatá fičí, tak trošku "zlata neuškodí"...  

 

    Emily

Ahojte,
konečne som si našla chvíľu, aby som upravila pár foto z našich vianočných sviatkov, ktoré slávime aj 6. januára, takže u nás je to o čosi dlhšie.
     Bolo to všetko narýchlo, všetci sme sa zišli, niektorí z ďalekého zahraničia, ale bolo fajn.
    Pre mňa je to náročnejšie preto, lebo sa starám o moju mamu 24 hodín, ktorá má ťažkú demenciu. 

    Vybrala som iba úryvok z článku o demencii:

    Prejavuje sa:  signifikantnou poruchou intelektuálnych funkcií, ktoré bránia normálnej aktivite človeka, je porušená pamäť (novo- i staropamäť), orientácia, abstrakcia, schopnosť učiť sa, vizuálna a priestorová percepcia a schopnosť niektorých praktických činností. Pacienti s demenciou nemajú porušené vedomie (okrem neskorých štádií) v porovnaní s pacientmi v delíriu; stratou schopnosti riešiť problémy a udržovať emociálnu kontrolu. V neskoršom štádiu strácajú sociálne návyky, udržiavanie osobnej hygieny, sú emočne labilní, impulzívni, inokedy apatickí; poruchami osobnosti a chovania (agitáciou, halucináciami, bludmi);  dezorientáciou miestom a časom ...
   
    Vy, ktorí mate takéto skúsenosti viete, o čom hovorím. Je to veľmi ťažké, keď vás vlastná matka nepozná, hovorí, že ste nejaká pani alebo sestrička, ktorá sa o ňu stará. Ale nechcem vám kaziť náladu, niekedy sú aj svetlé chvíľky.

... náš stromček, ani nemal byť, nemali sme miesto, je tam celoročne sedačka... na mieste, kde bol vlani stromček, je posteľ pre moju mamu, ale moji chlapi to vyriešili, aj svetielka požičané od sestry, naše odišli ...

... v kuchyni ...

... mala som viac druhov, ale takto mi dcéra naaranžovala ...

... tento rok to bolo v zlatej, že vraj je top ...

... ale nebolo to preto, páčili sa mi tieto taniere a už to išlo ...

... všetko narýchlo, ešte bez pohárov ...

... po večeri, len tak pri sviečkach, spievaní kolied, popíjaní vínka a rozprávaní ...

So srdečným pozdravom
Emily