Som späť

Ahojte, som späť.

    V poslednom príspevku som písala o pobyte v Anglicku.  Starala som sa o našu malú vnučku Emilku. Vtedy mala niečo cez osem mesiacov. Každý deň sme sa učili niečo nové, začali sme ťapkaním ručičiek, neskôr žmurkaním, samozrejme obidvoma očkami. Samostatné papkanie, ako vidieť na foto. Prvé krôčky atď. Bola to radosť, nasmiala som sa a pripomenula chvíle strávené s mojimi deťmi.  Krajina je to krásna.  Veľa zelene,  tehlové domy.  Ako v rozprávke. Najviac mi ale prekážalo počasie. Nevedela som si zvyknúť. Nafotila som veľa obrázkov, no zistila som, že ich nemôžem vložiť na svoj blog, ktorý som neskôr nemohla ani otvoriť. Potom som už ani nefotila a takmer všetky snímky zostali v dcérinom PC. Sľúbila, že mi ich stiahne na USB a pošle, no ale teraz pri malom bábätku to asi skoro nebude. Pomaly sa dávam dokopy. Tam som totiž bola stále chorá. Pri mojej ťažkej astme, reume a ďalších zdravotných problémoch mi to počasie naozaj neprospievalo. K lekárovi som ani nešla, lebo dcéra mi hovorila, že tam lekári takmer všetko liečia paralenom. Až na výnimku, keď ani po mesiaci neprestávali problémy so zápalom moč. ciest (liečila som sa rôznymi liekmi z lekárne, čaje a pod.) sme šli k lekárovi a ten mi predpísal ATB. Koncom októbra sa dcére narodil malý Janek, takže teraz bude na materskej dovolenke. Zať jej veľmi pomáha a ja som teraz doma a pomaly sa dávam dokopy. Tiež som začala upratovať. Manžel bol sám doma niekoľko mesiacov, tak si to viete predstaviť. Ani jeden hrniec nie je na svojom mieste, nehovoriac o oblečení, čisté so špinavým. Určite to poznáte.    

... samostatné papkanie ...

... skúšam babkine čižmičky, ale akosi mi nesedia ...

...  skúmavý pohľad ...

... náš vnúčik, maličký Janek ...

... pomaly pripravujem dekorácie na Vianoce ...

... každý rok niečo kúpim, aj keď vianočných ozdôb mám veľa ...

... predvčerom mi dorazil balíček,  jabĺčká a hríbiky, sú rozkošné ...

....

... tieto maličké ozdôbky som kúpila v BILLE a dozdobila som ich maličkými kamienkami ...

.......

... sú maličké, asi iba 4 cm, ale učarovali mi ...

    

So srdečným pozdravom
 Emily

  Prajem krasny neskory vecer,
konecne som sa odhodlala nieco napisat.

     V mojom zivote sa udiala pre mna dost velka zmena. Nikdy by mi nenapadlo, ked som snivala predstavy o buducnosti, ze sa mi take nieco prihodi. Zijete svoj kazdodenny, (v poslednom case) povacsine stereotypny zivot a zrazu príde chvíľa, keď život preverí, aki sme naozaj. Dcera, ako som uz viackrat spominala, zije v Anglicku a narodila sa im krasna dcerka. Materska dovolenka je tu iba 9 mesiacov a tak ma oslovili so zatom, ci by som nemohla prist starat sa im o male babatko. Dlho som rozmyslala, no nakoniec som si povedala, že premárniť takuto prilezitost by bol hriech. Povazujem to ako dar urobit niekoho stastnym na úkor vzdania sa vlastného šťastia. Aj ked to nie je jednoduche a lahke pri mojom zdravotnom stave, ale, aky by to bol zivot bez naplnenia.
     Tak sa zacal kolobeh vybavovania. Kedze som bola zamestnana, potrebovala som kopec roznych vybavovaciek, dokoncit pracu, odovzdat agendu, zaskolit kolegynu atd. Takze prve tri mesiace v tomto roku boli naozaj tazke. V Anglicku som od 31. marca. Som babicka na materskej dovolenke. Su to krasne povinnosti, aj ked stale to iste dookola, ked sa na vas usmeje nadherne stvorenie, ste uplne odzbrojeni. Krajina je to nadherna, ale pocasie nie je velmi pre mna. Snazim sa zzit s novym prostredim, no zatial je to tazke. Dufam, ze to vydrzim co najdlhsie. Na prechadzkach s malou obdivujem typicke domy a krasne malilinke predzahradky. Urobila som par snimkov, tak sa pokochajte.

... stromy obrastene brectanom ...

... vetvicka z nadherneho krika, nepoznam nazov ...

... v jednej predzahradke ...

... typicka telefonna budka ...

... bez slov ...

... vetvicka je z takeho krika ... 

Emily